Diagnostika prostredia a technických zariadení

 

 

 

Umweltmessgerät für Schulung, Ausbildung und orientierende Messung

 

Vytvorenie a riadenie hygienicky únosného obytného, alebo  pracovného prostredia vyžaduje  jeho kontrolu a súčasne i kontrolu a prípadné nastavenie príslušného technického zariadenia, ktoré toto prostredie pomáha vytvárať. V tomto príspevku  chceme poukázať na niektoré dôvody, ktoré nás viedli pozrieť sa na danú problematiku na základe praktických niekoľkoročných skúseností.

 

Táto činnosť okrem hygienického posúdenia prostredia, ktorá patrí do kompetencie orgánov hygienickej služby, ma ďalší cieľ a to

doporučiť na základe exaktných meraní a vyhodnotení zásahy do príslušného technického zariadenia tak, aby sa hygienické

hodnoty posudzovaného prostredia dostali do súladu s požadovanými hygienickými limitmi.

 

 

Obsah  :

 

1.  Hygienické požiadavky na prostredie

2.  Ciele „ Diagnostiky prostredia a technických zariadení“

3.  Technické prostriedky používané pri diagnostike prostredia a technických zariadení

     3.1   Meracie prístroje

4.  Meranie a hodnotenie jednotlivých zložiek prostredia a technických zariadení

    4.1   Meranie pohybu a rýchlosti vzduchu

            4.2   Meranie a hodnotenie tepelno - vlhkostných parametrov

            4.3   Meranie a hodnotenie tlakových pomerov.

            4.4   Meranie a hodnotenie toxických látok v prostredí

    4.5   Meranie a hodnotenie hlučnosti prostredia a vibrácií

    4.6   Meranie a hodnotenie prašnosti prostredia

    4.7   Meranie a hodnotenie osvetlenia

    4.8   Ostatné zložky prostredia   

 

 

1.  Hygienické požiadavky na prostredie

 

Súbor hygienických predpisov ktorý vychádza z lekárskych výskumov definuje hygienicky únosné a doporučené parametre prostredia,

v ktorom sa ľudia zdržiavajú počas pobytu v obytnom, alebo pracovnom prostredí .

 

Týmito parametrami najčastejšie sú :   -   tepelno - vlhkostná mikroklíma

                                                                     -   toxická mikroklíma

                                                                     -   hlučnosť a vibrácie

                                                                     -   osvetlenie

                                                                     -   prašnosť

                                                                     -   tlakové podmienky a prúdenie

                                                                     -   ostatné zložky prostredia 

 

 

 Legislatíve je táto oblasť v súčasnej dobe pokrytá hlavne :

 

-  Zákonom č. 126/2006  - o verejnom zdravot. a o zmene a doplnení niektorých zákon.  a jeho doplňujúcimi  Nariadeniami vlády SR

-  Zákonom č.  355/2007 - o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-  Nar. vlády SR č. 353/2006 - o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách

   na byty nižšieho  štandardu a na ubytovacie zariadenia 

-  Nar. vlády SR č. 355/2006    a jeho novelou  300/2007 - o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým  

    faktorom pri práci

 

2.  Ciele „ Diagnostiky prostredia a technických zariadení“

 

Touto inžinierskou činnosťou je možné naplniť viacero v reálnej  praxi nevyhnutných požiadavkov ako sú :

 

-   Kontrola hygienicky únosných parametrov vnútorného prostredia

 

-   Reálny obraz o stave  technického zariadenia, ktoré pomáha vytvárať príslušné  pracovné alebo obytné prostredie

 

-   Získavanie chýbajúcich technických podkladov  potrebných pre správny projekčný návrh technického zariadenia, meraním na

     referenčných alebo zhodných technologických zariadeniach. Táto situácia vzniká dosť často pri dovoze   technologických   

    celkov ak sa nedodajú súčasne potrebné údaje o emisiach škodlivín ako napr. tepelno - vlhkostná záťaž,  toxická záťaž od   

    chemických látok,  akustický výkon zariadenia a pod. Správne cielenými meraniami sa tieto chýbajúce údaje  na referenčných  

     zariadeniach dajú získať a doplniť tak potrebné údaje pre návrh nového alebo zrekonštruovaného  technického zariadenia.

 

-   Posúdenie jestvujúceho technického zariadenia ( najčastejšie vetracieho alebo  klimatizačného ) pri zvyšovaní  výkonu

     príslušného  technologického zariadenia ( výrobné stroje, umelé osvetlenie a pod. ) so zreteľom či postačí rekonštrukcia

     príslušného technického zariadenia, jeho doplnenie, alebo či treba pristúpiť k totálnej výmene  jestvujúceho technického

     zariadenia zabezpečujúceho hygienické podmienky v pracovnom alebo inom spoločenskom prostredí.

 

 

3.  Technické prostriedky používané pri diagnostike prostredia a technických zariadení

 

Okrem spôsobilosti v  teoretickej časti techniky prostredia a znalosti platnej legislatívy vyžaduje si táto inžinierska činnosť

i vhodnú meraciu a prípadne vyhodnocovaciu techniku. Chceli by sme v tejto časti postupne zastaviť pri jednotlivých dôležitých

častiach týchto technických prostriedkov a upozorniť na niektoré ich dôležité vlastnosti .

 

 

 3.1   Meracie prístroje

 

    Pri meraniach  v technike prostredia vystačíme vo väčšine prípadov s prenosnými batériovými

    prístrojmi, ktoré bývajú vybavené v súčasnosti už digitálnymi displejmi, internými alebo externými

    tlačiarňam, s rozsiahlou internou pamäťou, s prenosom dat do PC.

 

    Tieto prístroje bývajú rôznej triedy presnosti, čo ovlivňuje ich nadobúdaciu cenu.   Môže sa jednať

    o prístroje jednoúčelové, ktoré hodnotia jeden parameter prostredia, alebo multifunkčné, ktoré

    umožňujú hodnotiť viacero parametrrov prostredia prostredníctvom výmenných snímačov. Pre

    zaujímavosť, dnes v technike prostredia  jestvuja tzv. IAQ sonda, ktorá sníma súčasne teplotu,

    rel. vlhkosť, CO2 a barometrický tlak vzduchu.

   V poslednej  dobe sa čím viac používajú tzv. záznamníky, ktoré dlhodobo dokážu snímať a 

   zaznamenávať  niektoré  hlavne s časom premenlivé  parametre prostredia, ako napr. teplotu a rel. 

   vlhkosť .

 

 

 

4.  Meranie a hodnotenie jednotlivých zložiek prostredia a technických zariadení

 

 V tejto časti sa chceme venovať meraniu a vyhodnocovaniu najčastejšie požadovaným zložkám prostredia a uviesť ich

 v poradí ktoré čiastočne vyjadruje ich dôležitosť pri hodnotení technických zariadení. Tu už treba jednoznačne rozlišovať,

či sa jedná o merania  prostredia, alebo technického zariadenia.

 

 

        4.1    Meranie pohybu a rýchlosti vzduchu

 

 

    Zámerne tu používame dva termíny -  pohyb a rýchlosť vzduchu. Pohybom vzduchu

     rozumieme nižšie rýchlosti vo volnom priestore, ktoré sa niekedy označujú ako prievan

     a pod rýchlosťou vzduchu rozumieme rýchlosť vo vzduchotechnických kanáloch

     a distribučných elementoch.

     Pre meranie pohybu vzduchu používame snímače s elektr. vyhrievaním drotom alebo

     guličkou, kde rýchlosť ochladzovania vyhrievaného elementu je prevedená na rýchlosť

     vzduchu. Merací rozsah týchto snímačov je cca 0,2 až 20 m/sec. Treba si ale uvedomiť,

     že ohrev odoberá veľký príkon batérii a preto doporučujeme používať dobíjateľné batérie.

 

  Pre meranie rýchlosti vzduchu v potrubiach osvedčené sú rotačné mechanické snímače ktoré umožňujú meranie rýchlosti vzduchu

od cca 0,4 do 60 m/s. Tu je dôležité si uvedomiť, že vzhľadom na premenlivú rýchlosť v priereze potrubia je výhodne používať prístroje,

ktoré umožňuju vyhodnotenie strednej hodnoty rýchlosti. Zvyčajne je možné túto strednú hodnotu zvoliť buď za určitý časový úsek,

alebo ako strednú hodnotu z určitých zvolených  miest.  

 

 Ďalšou možnosťou určenia rýchlosti vzduchu je jej výpočet z tlakových pomerov pri použití Prandtlovej trubice z dynamického tlaku.

Niektoré prístroje už priamo na displeji ukážu túto rýchlosť. Pri meraní rýchlosti Prandtlovou trubicou je možné merať i pri vysokých

teplotách a v chemicky agresívnom prostredí.

 

 

        4.2    Meranie a hodnotenie tepelno - vlhkostných parametrov

 

 

    

Molierov diagram vlhkého vzduchu a psychrometrické výpočty

       Tu sa dostávame do oblasti vlhkého vzduchu, ktorého vlastnosti nám

       umožňujú psychrometrické výpočty, alebo v grafickej  forme Molierov

       diagram vlhkého vzduchu. Súčasné prístroje používajú kapacitné

       snímače vlhkosti. Používajú sa i snímače ktoré parametre vlhkého vzduchu

       určia z nameranej suchej a mokrej teploty vzduchu. Úplnou klasikou dnes

       už zriedka používanou  je určenie týchto parametrov Asmanovým

       psychrometrom.

 

      Pretože teplota i rel. vlhkosť je dosť nestabilný parameter, premenlivý

       s denným časom a ročným obdobím, doporučujeme pri niektorých meraniach

       používáť záznamníky teploty a rel. vlhkosti. Jedná sa o malé stacionárne

       zariadenia s batériovou dlhodobou prevádzkou, ktoré v určitom zvolenom

      naprogramovanom časovom cykle zaznamenávajú do pamäte merané hodnoty

      s časovými údajmi, ktoré je možné cez vyhodnocovacie zariadenie

      ( PC alebo Notebook ) v numerickej  alebo grafickej forme prečítať a archívovať.

 

      V reálnej praxi sa dosť často vyskytujú prevádzky s extrémnou tepelnou, alebo

      vlhkostnou záťažou. Extrémna tepelná záťaž  je častá v priemyselných

      technologických prevádzkach ako sú hute, sklárne a pod.

 

       Hodnotenie tejto záťaže sa deje snímačmi  globálnej  tepelnej  záťaže, ktoré

       merajú suchú a mokrú teplotu vzduchu a globálnu teplotu prostredníctvom

       guľových teplomerov.

 

   

Extrémná vlhkostná záťaž býva v občianskych stavbách hlavne v krytých plavárniach , saunách , práčovniach a pod. V priemyselných  

prevádzkach je to hlavne výroba papieru. Pri extrémnych vlhkostných záťažiach treba venovať zvýšenú pozornosť kontrole rosného bodu 

prostredia z dôvodov kondenzácie vlhkosti na stavebných konštrukciach.

 

  Legislatívne je oblasť tepelno - vlhkostnej mikroklímy postihnutá v  :

 

-  Nar. vlády SR č. 247/ 2006 - o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci :

 

Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pre teplé obdobie roka

               Trieda  práce

 

           Operatívna teplota

                       to [oC]

      optimálna           prípustná

   Prípustná rýchlosť

    prúdenia vzduchu

    va [m /s ]

      Prípustná relatívna

         vlhkosť vzduchu

               rh [%]

  1a -  Práca posediačky

         21 – 25            20 – 28

                  < 0,2

                30 až 70

  1b -  Práca postojačky

         20 – 24            18 – 26

                  < 0,3

                30 až 70

  1c -  Prenášanie bremien do 10 kg

         18 – 22             16 – 25

                  < 0,3

                30 až 70

  2  -  Prenášanie bremien nad 10 kg

         16 – 19             12 – 24

               0,1 – 0,3

                30 až 70

 

 

 

       Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pre chladné obdobie roka

 

               Trieda  práce

 

            Operatívna teplota

                     to [oC]

   optimálna              prípustná

     Prípustná rýchlosť

       prúdenia vzduchu

            va [m /s ]

           Prípustná relatívna

              vlhkosť vzduchu

                     rh [%]

 1a -  Práca posediačky

       20 – 23               20 – 26

                < 0,2

                    30 až 70

 1b -  Práca postojačky

       18 – 21                17 – 24

                < 0,2

                    30 až 70

 1c -  Prenášanie bremien do 10 kg

       15 – 19               13 – 22

                < 0,3

                    30 až 70

 2  -  Prenášanie bremien nad 10 kg

       12 – 17               10 – 20

                < 0,3

                    30 až 70

 

       Podrobný popis " Tried práce " viď. Nariadene vlády SR č. 247/ 2006 Z.z.

 

 

        4.3    Meranie a hodnotenie tlakových pomerov.

 

 

 

 

   

 Tlakové pomery na sacej a výtlačnej strane vetracieho zariadenia

      Tak ako lekár ktorého navštívi pacient aby mu skontroloval  jeho

      zdravotný stav použije ako  prvý prístroj prístroj na meranie  tlaku,

      podobne je to i s tlakovými pomermi na vetracom  alebo  klimatiz.

      zariadení. Meranie tlakových pomerov na týchto zariadeniach 

      veľa napovie v akom technicko - prevádzkovom  stave sa nachádzajú.

 

      Klasickou metódou merania tlakov je používanie manometrov  s vodnou

      náplňou. Sú to vlastne sklené kapiláry vo forme U – trubíc, alebo šikmo

      nastaviteľných trubíc, kde sa  príslušný tlakový rozdiel  odčíta priamo

       v mm vodného  stĺpca ( mm v.sl. ) Jedná  sa o veľmi  spoľahlivú metodu

      ale z praktického hľadiska komplikovanú.

 

      V súčasnosti sa používajú piezoelektrické snímače tlaku. Tie sú

       prispôsobené na rôzne tlakové rozsahy. Treba vždy  zodpovedne zvážiť 

       požad. merací rozsah, lebo od neho závisí potom presnosť merania 

 

Treba vždy zodpovedne zvážiť požadovaný merací rozsah, lebo od neho závisí potom presnosť merania. Tiež je užitočné používať na

meranie tlakových pomerov prístroje ktoré majú možnosť vyhodnotiť strednú hodnotu z určitého časového intervalu, lebo takové

pomery sú premenlivé podobne ako je to pri meraní rýchlosti vzduchu.

 

 Statický pretlak býva požadovaný v prevádzkach, kde je nebezpečie kontaminácie hygienicky kontrolovaného prostredia s okolitého

prostredia ktoré obsahuje toxické látky. Podobná situácie je v súčasnosti často prevádzkovaných technolog. „ Čistých priestoroch “,

kde tento požadovaný statický pretlak zabraňuje prenikaniu prachových častíc do kontrolovaného technologicky čistého prostredia.

 

 

Prevodová tabuľka najčastejšie používaných tlakových jednotiek

 

 

1 Pa

1 hPa/mbar

1 kPa 

1 bar

1 mm H2O

1 mm Hg

Pa

1

100

1 000

100 000

9,807

133,3

hPa/mbar

0,01

1

10

1 000

0,09807

1,333

kPa 

0,001

0,1

1

100

0,009807

0,133

bar

0,00001

0,001

0,01

1

 0,00009807

0,00133

mm H2O

0,102

10,2

102

10 200

1

13,62

mm Hg

0,007501

0,7501

7,501

750

0,0734

1

 

Upozornenie :  Zvol jednotku na vodorovnej osi, a prepočítavací koeficien na zvislej osi !

Príklad  :  1 mm H2O = 9,807 Pa

 

 

 

       4.4    Meranie a hodnotenie toxických látok v prostredí

 

 
 

     V spoločenských a zhromažďovacích miestnostiach najčastejšou toxickou látkou je CO2 , ktorý je

     produktom  pobytu ľudí ktorí  sa zdržujú v týchto priestoroch. Tento problém je najčastejšie riešený

     vo vetracích  a klimatizačných  zariadeniach príslušnou dávkou vonkajšieho vetracieho vzduchu.

     Snímače CO2 sú už dnes  samozrejmosťou bežných  meracích prístrojov.

 

Zložitejšia situácia je vo výrobných prevádzkach, kde úniky toxických látok z výrobnej technológie spôsobujú prekračovanie hygienicky

prípustných hodnôt pracovného prostredia. Na meranie týchto hodnôt je možné použiť snímače ktoré bývajú súčasťou výbavy meracích 

prístrojov (  napr.  CO ), alebo kooperovať s niektorým výskumným ústavom ktorý je tieto zložky schopný priamo zmerať, alebo odobrať 

 vzorky vzduchu odberovým zariadením a analyzovať ich v laboratóriu. V našich podmienkach sú najčastejšími škodlivinami vo výrobných

prevádzkach CS2 , H2S, Hg, CO  ktorých NPEL ( najvyššie prípustné expozičné limity ) sú uvedené v hygienických predpisoch.

 

V súčasnosti platnej slovenskej legislatíve sú najvyššie prípustné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov

uvedené  v Nariadení vlády SR č. 300 / 2007 Z.z.

Najvyššie prípustné koncentrácie chemických látok a prachových častíc  

Položka

  číslo

  Znečisťujúca

       látka

 Vyjadrená

       ako

 Priemerná

 koncentrácia

     (µg/m3 )

 Čas

   (h)

                        Poznámka

    1.

 Oxid uhoľnatý

 

     CO

 

      

       30 000

       10 000

 

  

    1

    8

  Vystavenie koncentráciám nesmie presahovať ustanovený čas

   a takéto vystavenie nesmie byť  zopakované v priebehu 8 hodín.

  2.

 

Tuhé častice   

       PM10

   

    PM10

         

 

         50

 

  

 

   24

 

   Tuhé častice PM10 obsahujú častice  s veľkosťou 2,5 až 10 µm, pričom  

   50 % týchto  častíc má  aerodynamický  priemer 10 µm.

     3.

 Oxid dusičitý

    NO2

        200 

    1

 

     4.

 Ozón

    O3

        120

    8

 

     5.

 Oxid siričitý

    SO2

        125

   24

 

     6.

 Formaldehyd

   HCHO

        100

         60

   0,5

   24

 

     7.

 Amoniak

   NH3

        200

   24

 

     8.

 Toluén

   C7H8

       8 000

        260

   24

  168

 

     9.

 Xylény

 C4H4,  (CH3)2

       4 800

   24

 

    10.

 Styrén

   C8H8

        800

        260

   24

  168

 

    11.

 Tetrachlóretylén

   C2Cl4

        250

   24

 

    12.

 Sírouhlík

   CS2

        100

   24

 

    13.

 Sírovodík

   H2S

        150

   24

 

    14.

 Azbestové  

     vlákna

    

  1 000 vlák./ m3

 

 

   Vzťahuje sa na priemer vlákna menší ako 3 µm,  dĺžku  vlákna väčšiu ako 

  5 µm a pomer dĺžky a priemeru vlákna väčší ako 3 : 1.

    15.

 Pachové látky

    

 

 

   Nesmú byť v koncentráciách obťažujúcich  obyvateľstvo.

 

 V tejto časti treba spomenúť i kontrolu prostredia na nebezpečie výbuchu ( UEG ) a požiaru. Zvlášť polietavý prach

v papierňach spôsobil i v našich prevádzkach veľa požiarov!

 

 

 

4. 5   Meranie a hodnotenie hlučnosti prostredia a vibrácií

 

 

     

              Hodnoty hlučnosti pre rôzne činnosti

     Hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo

     škodlivý zvuk.O nepriaznivom  účinku nadmerného hluku na človeka ktorý sa

     dlhodobo zdržuje v takomto prostredí sa netreba zvlášť  zmieňovať. Preto

     meranie a hodnotenie hlučnosti prostredia predstavuje dôležitú súčasť

     posudzovania kvality tohto prostredia.

 

     Požiadavky na hlučnosť prostredia a vibrácie určuje v súčasnosti platná

     legislatíva ktoré základné požiadavky definuje :

 

     -  Nariadenie vlády SR 339 / 2006 Z.z. - ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

        prípustných  hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na

        objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií

 

     -  Nariadenie vlády SR 115 / 2006 Z.z. - o minimálnych zdravotných a

        bezpečnostných  požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami

        súvisiacimi s expozíciou  hluku

 

     -  Nariadenie vlády SR 416 / 2005 Z.z. - o minimálnych zdravotných a

         bezpečnostných  požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami

         súvisiacimi s expozíciou vibráciámi .

 

   Filozofia posudzovania hlučnosti je založená na princípe , že pre rôzne druhy ľudskej činnosti boli stanovené v rôznom prostredí

najvyššie prípustné hodnoty hlučnosti.

 

 

Pre názornosť uvádzame Tab. č.1 z  Nariadenia vlády SR 115 / 2006 Z.z.

 

Akčné hodnoty normalizovanej hladiny A zvuku LAEX,8h pre skupiny prác

 

 

  Skupina prác

 

                         

                                  Činnosť

 

 

         Hluk na pracovisku

               LAEX,8h (dB)

                       I

 Činnosť vyžadujúca nepretržité sústredenie alebo  

 nerušené dorozumievanie; tvorivá činnosť

40

II

 Činnosť, pri ktorej dorozumievanie predstavuje  

 dôležitú súčasťvykonávanej práce; činnosť, pri ktorej 

 sú veľké nároky na presnosť, rýchlosť alebo

 pozornosť

50

III

 Činnosť rutinnej povahy, pri ktorej je dorozumievanie 

 súčasťou vykonávanej práce; činnosť vykonávaná na

 základe čiastkových sluchových informácií

65

IV

 Činnosť, pri ktorej sa používajú hlučné stroje a 

 nástroje alebo ktorá je vykonávaná v hlučnom  

 prostredí a ktorá nespĺňa podmienky zaradenia do 

 skupín I, II alebo III

80

 

LAEX,8h -  Akčná hodnota hluku,  pri ktorej prekročení sa vykonávajú opatrenia na zníženie hluku.

Riešenie nadmernej hlučnosti  v pobytových priestoroch a na pracoviskách spočíva v :

 

-   znižovaní hlučnosti zdrojov hluku konštrukčnými úpravami

-   použitím akustických zákrytov

-   poskytnutím osobných ochranných protihlukových pomôcok

-   umiestnením pracovníkov do akusticky chránených priestorov

-   organizačnými opatreniami, napr.  znížením doby pobytu v akusticky ohrozenom prostredí

 

 

 

 

4. 6   Meranie a hodnotenie prašnosti prostredia

 

 

 

                

      

      Prašnosť prostredia je potrebné  posudzovať z dvoch hľadísk :

        -  hygienického a  technického

 

      Hygienické hľadisko :  vychádza z lekárskych výskumov, kde prachové   

      častice  hlavne podľa svojej veľkosti rôznym spôsobom zaťažujú dýchacie  

      orgány a spôsobujú  ich trvalé ochorenie . Europska norma  STN EN 481

     definuje 3 zložky   prašnosti podľa ich veľkosti a schopnosti ohrozovať

     dýchacie orgány :

 

      -   Inhalable - vdychovaná zložka

      -   Thorasic - plúcna zložka

      -   Alveolic  - respirabilná zložka

 

     

 

 

Najväčšie nebezpečenstvo pre dýchacie orgány predstavuje respirabilna   (  alveolárná )  zložka s veľkosťou častíc pod 10 µm.

Hygienické vyjadrenie   prašnosti je najčastejšie v  jednotkách µg/m3

 

       ISO 7708 definuje ďalšie zložky prašnosti, ktoré rozširujú spektrum

       definované   v STN EN 481 a to tieto : 

 

            -   High Respirarable

            -   Tracheobronchial

            -   High Tracheobronchial

     

 Hodnotenie prašnosti podľa týchto konvekcií sa využíva hlavne u detskej        populácii.  Americká agentúra pre ochranu

životného prostredia US - EPA  ( Enviromental Protection Agency )  zaviedla ďalšie kritéria pre hodnotenie

prašnosti a to hodnoty :

 

           -   PM 10,  PM  2,5   - v µg/m3

               ( Napr. hodnota  PM 10  predstavuje  prašnosť  v  µg/m3 kde aspoň 50%  častíc je  menších ako  10 µm )

   %                 

    

         1                        2              3          4       5     6   7   8  9  10                        20            30        40     50   60 70 80 90 100

                                                                      Aerodynamický priemer častíc v µ m

                                      Porovnanie konvencií v oblasti prašnosti v zmysle STN EN 481 a US-EPA    

 Charakteristickým znakom  hygienických vyjadrení prašnosti je ich gravimetrické ( váhové ) vyjadrenie, zvyčajne  v µg/m3.

V súčasnosti platná slovenská  legislatíva  sa hygienickými aspektami prašnosti zaoberá v nasledovných dokumentoch :

   -    vyhláška  Ministerstva zdravotníctva  SR č.326 / 2002 Z.z.

   -    vyhláška  Ministerstva zdravotníctva  SR č. 198 / 2001 Z.z.

 

Technologické hľadisko :  Niektoré priemyselné výroby  ( výroba elektroniky, liekov , potravín )  vyžadujú kontrolované prostredie

na  prítomnosť  prachových častíc, ktorých prítomnosť v neželateľnej miere by znehodnotila kvalitu produkcie. Používané medzinárodné

štandardy definujú pre jednotlivé prostredia triedy čistoty. Technologické vyjadrenie prašnosti je   jednotkách  počet častíc  x / m3

 

 

Hygienických merania  

Používajú sa rôzne skupiny prístrojov. Veľmi často používanými sú odberové osobné čerpadlá ktoré pri registrovanom a regulovanom

prietoku vzduchu zachytávajú prachové častice na membránových filtroch, kde sa potom vážením zachytenej vzorky prachu vyhodnotí

gravimetrický prašnosť. Ich výhodou je cenová dostupnosť. Nevýhodou je, že potláčajú význam malých častíc, ktoré sú pre dýchacie

organy viacej nebezpečné ako častice väčšie. Preto sa pri ich prevádzke používajú rôzne odlučovacie hlavice. Ďalšou ich nevýhodou

je hodnoty  prašnosti sa nemôžu získať v reálnom čase priamo  na mieste( In Situ ), ale až po zvážení filtrov v laboratóriu.

 

Prístroje novšej generácie využívajú techniky založené na rozptyle svetla. Ich veľkou prednosťou je, že vyhodnotia prachové častice

podľa ich veľkosti v požadovanom rozsahu a tak reálne zhodnotia možné zdravotné účinky na dýchacie orgány. Naviac majú možnosť

zachytenia prachovej vzorky na filtry a jeho možné ďalšie gravimetrické alebo mikroskopické vyhodnotenie. Sú schopné vyhodnotiť

prašnosť v reálnom čase na mieste - In Situ.

 

 

  Technologické merania

  U  technologického hodnotenia čistoty prostredia nejedná sa o hygienickú kontrolu prostredia, ale o kontrolu tried predpísanej

  čistoty prostredia , ktoré si vyžadujú niektoré výrobné technológie, aby bolo možné dosiahnutie požadovanej kvality výrobku.

  Najdôležitym   požiadavkom na meracie  prístroje je , aby vedeli určiť veľkosť a príslušný počet častíc v určitom veľkostnom spektre.

  Používajú sa hlavne  prístroje založené na optickom princípe rozptylu svetla nazývané často počítače častíc. 

  Metodiky hodnotenia prašnosti v o výrobných " Čistých prevádzkach " sú zväčša odvodené od Americkej  normy US -Fed St. 209.

  Ďalšie normatívne dokumenty predstavujú VDI 2083a najmä STN EN ISO 14644.

 

  

 Triedy čistoty podľa STN EN ISO 14644-1

 

 

 

 

Triedy čistoty podľa US Fed.St. 209E 

 

 

 

 

4. 7   Meranie a hodnotenie osvetlenia

 

 

     V tejto časti venujeme pozornosť hlavne posudzovaniu osvetlenia na pracoviskách.

     Z Nariadenia vlády SR  č. 269/2006 Z. z. vyplýva že osvetlenie pracovných priestorov rozoznávame :

 

       -   denné osvetlenie

       -   umelé osvetlenie

       -   združené osvetlenie

 

 

 

 Denné osvetlenie

 

Požiadavky na denné osvetlenie sú určené Nar. vlády SR č. 269/2006 Z. z. a STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov.

 

Pre názornosť uvádzame niektoré vybrané parametre osvetlenia :

Najnižšie prípustné hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti :  -  pri bočnom osvetlení D min= 1,5 %,

                                                                                                          -  pri hornom a kombinovanom osvetlení D min= 1,5 %  a  D m= 3 %,

 

kde :    D min  je minimálna hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine,

             Dje priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti na porovnávacej rovine

 

 

Umelé osvetlenie

 

  Najnižšie prípustné hodnoty celkovej priemernej udržiavanej osvetlenosti vnútorného priestoru pracovísk alebo jeho funkčne

vymedzených častí z celkového osvetlenia sú :

 

 -  pre dlhodobý pobyt zamestnancov v priestoroch  s dostatočným denným osvetlením E m = 200 lx,

 -  so združeným osvetlením E m = 500 lx,

-   bez denného osvetlenia, ak sú preukázateľne zabezpečené náhradné opatrenia E m = 500 lx,

-   bez denného osvetlenia v ostatných prípadoch E m = 1 500 lx,

-   pre krátkodobý pobyt zamestnancov E m = 100 lx,

-   pre občasný pobyt zamestnancov E m= 20 lx,

 

kde E m je priemerná hodnota udržiavanej osvetlenosti.

 

  Osvetlenie namiestach zrakových úloh vo vnútorných aj vonkajších priestoroch, zábrana oslnenia a ostatné parametre sa určujú

podľa týchto technických noriem:

 

STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 1: Vnútorné pracovné miesta.

STN EN 12464-2 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 2: Vonkajšie pracovné miesta.

 

 

Združené osvetlenie

 

Združené osvetlenie sa používa vo vnútorných priestoroch alebo v ich funkčne vymedzených častiach, v ktorých činitele dennej osvetlenosti sú

nižšie, ako sú  požadované , ale dosahujú najmenej 1/3 týchto hodnôt :

 

-   Pracoviská v priestoroch s osvetľovacími otvormi, v ktorých nie je splnená hore uvedená podmienka , sa považujú za pracoviská bez

    denného osvetlenia.

-   Združené osvetlenie pracovísk sa rieši tak, aby nebol prekročený pomer jasu v zornom poli uvedený v tabuľke :

 

 

Najvyšší prípustný pomer jasu pozorovaného predmetu a jasu osvetľovacieho

otvoru umiestneného do 60 o od obvyklého smeru pohľadu

 

    Trieda  

   zrakovej

    činnosti

 

             Pomer jasu pozorovaného predmetu k jasu

                            osvetľovacieho otvoru

 

            I, II, III

                                               1 : 40

 

               IV

                                              1 : 100

 

    

        V, VI, VII

                                           neurčuje sa

 

 Združené osvetlenie pracoviska sa realizuje ako jednotný systém s prihliadnutím na smerovosť, tienivosť, zábranu oslnenia,

na kontrasty jasu v zornom poli a na ostatné požiadavky uvedené v týchto technických normách:

 

STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov. Časť 1: Základné požiadavky.

STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Časť 1: Vnútorné pracovné miesta.

 

 

    Meracie prístroje

 

  

            Na meranie intenzity osvetlenia vnútorných a vonkajších priestorov sa používajú prístroje

            nazývané  Luxmetre.  Sú to prístroje pozostávajúci z fotoelektrického snímača, ktorého

            spektrálna  citlivosť je  prispôsobená priebehu  pomernej spektrálnej účinnosti žiarenia V(λ) 

            a vyhodnocovacieho systému  digitálnym alebo analógovým meradlom fotoprúdu.

           Prístroje sú rôznej triedy presnosti.

   

 

 

 

4. 8   Ostatné zložky prostredia   

 

   Okrem uvádzaných  základných zložiek obytného a pracovného prostredia treba venovať pozornosť i ďalším zložkám, ktoré sú

nie tak dôsledne legislatívne sledované, ale ich podcenenie môže výrazne zhoršiť zdravotné podmienky v príslušnom prostredí.

 

   Sú to nasledovné zložky :   -   Mikrobiológia

                                                    -   Radon

                                                    -   Aeroionty

                                                    -   Elektromagnetické polia

                                                    -   Statická elektrina

________________________________________________________________________________________________________

 

Upozornenie  :  

 

-   Názvy pod obrázkami v červenej farbe sú interaktívne, a kliknutím sa dostanete k ďalším podrobnostiam 

     ako i k výpočtovým programom ! 

-   Stránka je priebežne aktualizovaná a doplňovaná  !

-   Uvádzanú legislatívu hľadaj na   www.zbierka.sk !

 

Autor tohto pojednania Ing. Milan Held spracoval tieto kapitoly na základe svojich skúseností z projektovo-inžinierskej organizácii

CHEMPIK PIO Bratislava, ako i pôsobenia v rakúskej  firme Andritz Graz AG